KIM & TESSIA
DOGO ARGENTINO  |
Dr. Antonio už ale svoje dielo dokončiť nestihol. Pri obvyklej poľovačke ho zasiahla vraj zablúdená guľka (dodnes sa nevie, či šlo o nehodu alebo úmysel) a na následky zranenia v roku 1956 zomrel.. Jeho brat, právnik Augustin Nores Martinez sa ale rozrobenej práce ujal a v rámci svojej chovateľskej stanice del Chubut pokračoval v ustáľovaní plemenných znakov a dogy ako takej. Sprevádzali ho úspechy, ktoré vyvrcholili uznaním plemena Argentínskou kynologickou federáciou (FCA) v roku 1964 a následne 31.júla 1973 aj Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI).
AD VO SVOJEJ VLASTI
K vytváraniu dobrého mena novovzniktutému plemenu prispel aj tretí z bratov Martinezovcov, Francisco José so svojou svetovo známou a dodnes fungujúcou chovateľskou stanicou De Santa Isabel.
Hlavnými opornými bodmi sú v Argentíne okrem Córdoby Buenos Aires, Mendoza, San Luis a
AD V EURÓPE
Do Európy sa AD dostala zásluhou Dr. Ericha Schneider-Leyera, nemeckého kynológa. Vlastne nebola to doga jedna, šlo o 2 suky a jedného psa (TORO del Neuquen, PAMPA del Chubut a RETAME de Amitu).
Ďalšie importy zo zeme pôvodu smerovali len neďaleko do Rakúska, k pánovi, v našom povedomí známemu, Dr. Ottovi Schimpfovi, majiteľovi známej chovateľskej stanice vom Knaussewald, autorovi knihy o AD a uznávanému posudzovateľovi exteriéru.
Dnešná Európa v ničom nezaostáva s kvalitami AD za ich vlasťou, i keď krajina pôvodu je krajina pôvodu. Kvalitou známe odchovy sú okrem Rakúska v Taliansku, Francúzsku, Španielsku alebo Holandsku, či Maďarsku.
AD U NÁS
Na Slovensko sa prvá AD dostala až v roku 1988 práve od našich susedov. Šlo o sučku menom GITANA vom Knausser-Totoral. Táto sučka sa ešte dnes bežne vyskytuje v rodokmeňoch našich psov a súk, keďže argentínky u nás nemajú dlhú tradíciu. Ďalšími v poradí boli ICh KALLISTO, VALDÉS a AGALLAS vom Knausserwald, ktorí spolu s GITANOU robili radosť majiteľom ch.s. Flamneco, manželom Saksunovým z Košíc. V tej dobe bola ešte AD vnímaná ako málopočetné plemeno.
Dnes tomu ale tak nie je a ja sa na ulici čím ďalej, tým častejšie stretávam so správnymi tipmi na plemeno. (skôr bol môj AKIM /Feira de Santa/ najčastejšie pittbulom, dalmatíncom, dokonca nejakou albínatou verziou niečoho, čo si už nepamätám). Celkovo chov u nás za ostatkom Európy stále kríva, ale možno povedať, že sme na najlepšej ceste k vyrovnaniu konkurencie. Prispieva k tomu viacero faktorov, z ktorých najhlavnejší je import novej krvi, najmä v posledných troch rokoch, o ktoré sa vo veľkej miere zaslúžili manželia Straszerovci a ch.s. del Cavdillo (nežnejšia časť je poradkyňou chovu). Tiež je v kynologických periodikách známa, na Slovensku asi najúspešnejšia suka všetkých čias, junior-, multi-, šampiónka PRISCA del Tolkeyen, dovezená z Talianska, ktorá sa už môže tešiť zo svojho prvého potomstva. Držme tomuto priaznivému vývinu palce.
(Pozn.: AD je zastrešená v Klube molossov SK, viac informácií na www.molossklub.sk )
VYUŽITIE
Lovec: Je nesporné, že v minulosti, a v niektorých častiach sveta aj dnes je AD nenahraditeľným pomocníkom pri poľovačkách. Nejde pritom o bežné poľovníctvo, ale o špeciálny druh lovu vlastný azda iba AD. Ten prebieha tak, že sa vypustí svorka najčastejšie okolo 5-tich psov, ktorí majú za úlohu vystopovať, doslova paralyzovať a zdržať diviaka na mieste, pokiaľ nepríde pán a nezapichne ho sám dýkou. Stopovanie prebieha potichu, najskôr s „vysokým nosom“, neskôr po zemi až kým nedôjde k naháňaniu a následnému dolapeniu diviaka najprv psom-vodcom, ktorý mu zachytí hlavu a následne sa na diviakove telo „navešia“ aj ostatok svorky. To sa už deje za hlasného revu argentín. Človek by si pomyslel, že z úlovku nezostane nič, no opak je pravdou, pretože argentína netrhá, ale po jedinom zákuse drží. (presne to robí aj pri bitke so psom, preto je nepochopiteľné, ako mohla, alebo môže byť využívaná na prie zápasy).
Strážca a obranár: Táto „disciplína“ je u nás pravdepodobnejšia ako lov. Po umiestnení AD do objektu, ktorý má strážiť, či už dom alebo byt, máte zaručenú minimálne výstrahu pre ľudí s nekalými úmyslami. AD vzbudzuje rešpekt pri prvom pohľade, hoci keby mala možnosť o tom uvažovať, určite by tomu bola nerada. Nevyžaduje si pri tom špeciálny výcvik, pretože inštinktívne vie odhadnúť čo, ale hlavne kedy robiť.
Canisterapeut: Nie je mi známe, či na Slovensku pôsobí nejaká AD ako canisterapeut, ale schopná toho bezpochyby je. Existujú fotky, ktoré to dokazujú. No správne typy sa musia už narodiť, nedá sa to z nich umelo vytvoriť, pretože canisterapia vyžaduje absolútne žiadny náznak agresivity, ktorou ale správna AD pri obrane disponuje.
Spoločník a rodinný pes: Tak v takomto prostredí sa AD cíti zrejme najlepšie. Pánovi a jeho rodine je úplne oddaná, ťažko znáša odluku. Za rodinu pritom považuje všetko živé, čo sa doma nachádza, teda aj domáce mačky. Je zaujímavé, že (ostanem pri mačkách) ich „nehodí do jedného vreca“. Bola by dokonca schopná brániť mačku „domácu“ pred mačkou „uličnou/nedomácou“. Jednoducho a s nadhľadom vzato, co je doma, to se počítá. U svojho psa dokonca badám aj sklony k rodinnému „čriedarstvu“. Aby som to vysvetlila, aká skupina ide s ním na prechádzku, taká sa musí bezpodmienečne aj vrátiť. Ak sa niekto cestou pridá, automaticky je započítaný do čriedy a už nie je cesta von. V prípade, že už nejaká ovca odbehne, sila jeho, doslova vrieskania by sa mohla považovať za rušenie denného šumu.
V krajine pôvodu sa AD, hlavne v dobe po jej vzniku, zvykli používať aj ako psy policajné, či armádne, dokonca bol zaznamenaný aj prípad sučky menom ROLDANA de Amitu, ktorá prebrala prácu po labradoroch a pôsobila ako vodiaci pes pre nevidomých.
BIELA FARBA
Biela farba srsti v tomto prípade nesignalizuje nijakú formu albinizmu! Po celú dobu chovu sa starostlivo dbalo na dobrú pigmentáciu nosa, očí a kože. Vyskytnúť sa môžu, no v prípade kontrolovanej plemenitby pod dohľadom klubov sa ružový nos, či modré oči vyskytujú naozaj zriedka.
Táto farba, ktorá je pre AD typická, je výsledkom cieleného uľahčenia si práce v teréne, ako aj možného zachránenia psa pred náhodnou guľkou. Pri farebných varietach psov sa totiž stávalo, že poľovník na diaľku nerozoznal psa od lovenej zvere. Biela farba bola jednoduchým riešením. AD ju zdedila po bulteriéroch a pyrenejských mastifoch. Odniesli si s ňou ale aj zdravotný problém (viď. Zdravotné problémy).
POVAHA
AD je povahou ako bežný moloss – tvrdohlavá, vysoko inteligentná, tvrdohlavá, samostatne mysliaca a napokon tvrdohlavá. Vyžaduje tesný kontakt s ľuďmi. Má vyrovnanú povahu a silné lovecké inštinkty, ktoré vám priblíži hneď, ako s ňou zájdete do lesa, alebo na veľké otvorené priestranstvo (lúky, polia). Moje skúsenosti v lese sú také, že ak by som chcela mať psa stále na očiach, musela by som ho vymeniť zrejme za buldoga, v lepšom prípade ho pripnúť na vodidlo. Inak sa musím uspokojiť s tým, že ho uvidím zhruba raz za minútu na 10-15sekúnd, pretože mňa síce má rád, ale les miluje. Kto by ale nedoprial svojmu zverencovi ten pocit voľnosti? AD je veľmi citlivá a vnímavá a vie veľmi dobre vycítiť, ako pánovi v danom momente je. Hlavne ale platí, že si je veľmi dobre vedomá svojej sily a podľa toho sa aj správa. Ide o psa s vyšším potenciálom dominancie, hlavne vo vzťahu ku psom, čo môže pri nesprávnom vedení pôsobiť problémy. Mne sa ale nikdy nestalo, že by bez príčiny útočil na psy malé a aj pri strete s jemu rovným len vyčkáva, „čo na neho povie“ ten druhý.
VÝCHOVA A VÝCVIK
Čo sa týka výchovy a výcviku, ničím výnimočným sa AD nelíši od ostatných veľkých plemien. So socializáciou by sa malo začať hneď po príchode do nového domova. Je potrebné veľa sa pohybovať medzi ľuďmi a psami a dbať pri tom na to, aby šteniatko neutrpelo nijaký šok a nezažilo nepríjemnú situáciu s iným psom, ktorej by sa mohlo chcieť v budúcnosti vystríhať práve agresívnym správaním.
Výcvik AD nie je oveľa náročnejší ako u iných plemien. Je ale potrebné odhadnúť správnu mieru citlivosti a razantnosti v prístupe k nej. Príliš milý prístup môže začať zneužívať a vyvyšovať sa do pozície vodcu (to platí hlavne u psov) a naopak nadmerne prísny prístup môže psa „zlomiť“ do takej miery, že úplne odmietne cvičiť.
A budovanie si stratenej dôvery u psa je oveľa ťažšie ako výcvik štyroch psov v puberte. Tiež treba poznamenať, že ide o psa dogovitého, so svojim rozumom a preto nikdy nebude cviky vykonávať s rýchlosťou a odhodlaním vlčiaka. Pri začiatkoch výuky kúsania na rukáv/pešek by som odporučila počínať si a brať to viac hrou ako burcovať útočnosť. Zdanlivo odolná AD je vo vnútri veľmi citlivá a zo začiatku si možno nebude vedieť vysvetliť „útok“ známeho človeka a psa si pokazíte ešte pred začatím výcviku. Argentína nie je pes pre začiatočníka.
ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY
Ako väčšina plemien, i AD trpia niekoľkými, pre ne typickými problémami, ktoré vznikli väčšinou nedopatrením pri šľachtení. Všeobecne platí, že kluby a chovatelia robia všetko pre to, aby sa tieto chyby odstránili, no to si vyžaduje, hlavne pri tak mladom plemene, akým je AD, ešte veľa práce.
1) Hluchota. Nie je priveľmi častá, ale stáva sa. Vyplýva z ich bieleho sfarbenia a dostali ju „do vienka“ od bulteriérov. Bulteriéry sa s ňou popasovali povolením viacerých farebných variet. Pri AD ostáva len dúfať a robiť všetko pre to, aby sa postupom času eliminovala na minimum. Častejšie sa s ňou ale stretávajú „chovatelia“ odchovávajúci štence bez preukazu pôvodu (bez PP), pretože na takomto „chove“ sa môžu podieľať najmä psy a suky vylúčené z riadeného chovu pre nejakú vážnu vadu, ktorou môže byť aj hluchota. Prípadne sa navzájom krížia ich potomkovia, ktorí síce možno majú dobrý sluch, ale sú nosičmi tejto vady.
2) Alergie. Ďalší problém, ktorý má rovnakého menovateľa, bielu farbu. Biele psy majú celkovo kožu náchylnejšiu a citlivejšiu. Častejšia je najmä alergia na štipnutie blchou.
3) Citlivý tráviaci trakt, ktorý je dôsledkom spájania väčšieho množstva plemien pri samotnom šľachtení, teda prešľachtenia. Ťažšie napríklad trávia mastné mäso.
Musím ale podotknúť, že pes nemusí trpieť ani jedným z týchto zdravotných problémov.
ZOPÁR OSOBNÝCH SKÚSENOSTÍ
Osobne som mala už viac možností presvedčiť sa o pravdivosti toho, čo ste si práve prečítali a čo je medzi chovateľmi AD už známe.
- AD nezabúda. Akima som ako šteňa v rámci socializácie často vodila medzi psov aj známych, aj neznámych. Pri takýchto stretnutiach niekoľkokrát došlo k nepeknému napadnutiu môjho psa tým druhým, najčastejšie malým krížencom. Stávalo sa to aj neskôr, keď už mal 8 – 9 mesiacov. No bol príliš dobrý a nechcel a neodvážil sa vzoprieť ani basťošovi 5x menšiemu ako je on sám. Dnes je dospelý, sebavedomý, na psy, hlavne tie malé, nemá potrebu útočiť. No pamätá si a pri stretnutí sa s jedným z nich cítim cez obojok a vodidlo chvenie jeho hrdla. Malí „vinníci“ ho väčšinou inštinktívne z diaľky obchádzajú.
- Pri venčení máme už vyhradenú trasu, ktorá vyhovuje aj mne, aj Kimovi. Pravidelne nás spoza plota „vyštekáva“ jeden rotvajler. Vždy som si pri ňom pomyslela, že keby sa dostal spoza plota, nedopadlo by to dobre ani s jedným zo psov. Stalo sa. Brána dokorán, panička vonku, samozrejme na „domov, miesto, ku mne“
ani nepomýšľal poslúchnuť a paničke to očividne veľké starosti nerobilo. Vrátiť sa už ale nedalo, pes by nás napadol odzadu, tak som čakala. Rotvajler sliedil, pani šla k nemu – chyba, rotvajlera to povzbudilo a vrčiac sa valil k nám. Nedalo sa čakať nič dobré. Zaujímavé bolo, že môj pes ostal kľudne sedieť, hoci mu jeho sok bežal „do náruče“. Toto zrejme soka prekvapilo viac ako mňa a tak rýchlo, ako sa k nám valil, tak ostal aj stáť. Meter od Akima, stále so štekotom a pozerajúc mu do očí. Trvať to mohlo asi 20 sekúnd a rotvajler uznal očnú prehru, zobral sa a už bez štekotu odišiel. Bola to perfektná ukážka toho, akú má argentína v sebe vnútornú silu. Očakávala som obranu útokom, ale on má jednoducho navrch.
- To isté sa mi potvrdilo aj pri zopár zdanlivých útokoch na mňa, kedy si pes môže myslieť všeličo. Išlo aj o napadnutie zozadu a zľakol sa aj samotný pes. Okamžite do útočníka skočil, vydával strašné zvuky, už som myslela na pohotovosť, ale zbytočne. Mal možnosti, no nikdy nehryzol. Vždy len zastrašil a to útočníkom úplne stačilo.
- Raz v noci sa k nám do bytu doslova dobíjal zblúdilý podgurážený chlap. Musel toho vypiť ozaj veľa. Myslel si, že ide domov. Vyzváňal, búchal do dverí, ale toto zvykne robiť aj suseda, takže sme psa zavreli (väčšinou to robíme) a dvere sme otvorili. Chlap sa automaticky vtlačil dovnútra, no Akim si otvoril sám (kľučky ovláda od puberty) a v momente po ňom vyštartoval. Za zlomok sekundy bol chlap znovu vonku a pes pri vchodových dverách len vrčal. Zavreli sme a Akim chodil nervózne okolo dverí. Vtedy do mňa vošla guráž, otvorila som a so psom po boku som opilcovi „dohovárala“, nech odíde. Kimo bol v strehu a kontroloval situáciu. Dobre sa ale pozeralo na to, keď zvedavý chlapec, ktorého sme mali na návšteve a pre psa bol cudzí, začal byť zvedavý až príliš a tlačiť sa do dverí vedľa mňa...Akim si ho zobral na starosť a svojím telom a lízancami do tváre ho zatlačil späť dovnútra.
NA ZÁVER
Chlap sa odtackal a všetko bolo v poriadku. Nebola to nijaká extrémna, životohrozujúca situácia, no znovu som sa presvedčila o tom, že argentínska doga je jednoducho jedinečné a jedinečne uvažujúce plemeno so silnou osobnosťou, ktoré ja už meniť nebudem. Mne osobne vyhovuje po všetkých stránkach, vrátane tvrdohlavosti. Argentínska doga je pes krásny, esteticky dokonalý. Spája v sebe silu a mohutnosť molossov so svižnosťou, rýchlosťou a vytrvalosťou teriérov a iných poľovných psov. Harmonická línia tela a vynikajúce osvalenie pripomínajú telo športovca. Pokiaľ mu dáte, čo potrebuje – lásku, pohyb a stravu, dokáže Vám, že je osobnosť.
======================================================================================================================
| Štandard č.292
|
Zem pôvodu : Argentína Platnosť štandardu : od 29. 1. 1999 Použitie : lovecký pes pre vysokú zver Klasifikácia FCI : skupina II - Bradáče pinče, molossovité a švajčiarski salašníckipsi sekcia 2. 1. - molossovité, dogovité psi, bez skúšky z výkonu Krátka história : Toto plemeno pochádza z provincie Cordoba, ktorá sa nachádza v centrálnych oblastiach Argentíny. Zakladateľom plemena je Dr. Antonio Nores Martinez, lekár z rodiny starousadlíkov. Jeho vášnivá láska k psom a rovnako aj rodinná tradícia ho viedli k tomu, aby v r. 1928 zostavil v štandarde základné charakteristiky nového plemena psov, ktoré nazval argentínskou dogou. Najskôr začal so systematickým krížením rôznych čistokrvných psov so „starým bojím psom z Cordoby“ , ktorým bol veľmi silný a mohutný pes, avšak povahou nevyrovnaný a geneticky neupevnený. Bol výsledkom kríženia rôznych plemien, na ktorom sa podieľali napr.: mastin, buldog a bulteriér. Vo svojej dobe boli tieto psy veľmi známe a u nadšených a fanatických milovníkov psích zápasov veľmi obľúbené. Medzi týmito obdivovateľmi boli ľudia zo všetkých sociálnych vrstiev spoločnosti a ich koníček sa vtedy považoval za normálnu zábavu. Vďaka prísnej selekcii a rastúcej kontrole povahy dosiahol Dr. Martinez po niekoľkých generáciách svoj cieľ, pretože sa mu podarilo vyšľachtiť prvú „ rodinu“ zo stabilne dedenými vlastnosťami. Spočiatku považovali všetci tohoto psa za bojové plemeno, ale Dr. Martinez, vášnivý lovec, ho používal na svojich obvyklých poľovačkách na vysokú zver, pričom sa u psov tohoto plemena prejavili natoľko užitočné vlastnosti, že sa čoskoro stal pri podobných poľovačkách nenahraditeľným. Tak sa v priebehu krátkej doby premenil na vynikajúceho psa na vysokú zver. Behom rokov prekonal ďalšiu zmenu funkcie, pretože sa z neho vyvinul všestranný spoločenský pes, verný a nepodplatiteľný obranca svojho pána. Jeho sila, tvrdohlavosť, čuch a odvaha sú nedostižné medzi svorkovými psami pri poľovačke na diviačiu zver, pumy a ďalšiu škodnú zver, ktorá žije v ďalekých a členitých končinách Argentíny a ktorá spôsobuje škody na dobytku tunajších farmárov. Harmonický súlad a vynikajúce osvalenie pripomínajúce trénovaného atléta sú ideálnymi predpokladmi k tomu, aby mohol pes tohoto plemena prekonávať dlhé cesty za najrôznejších klimatických podmienok a aby bol schopný obstáť v tvrdých bojoch s prenasledovanými zvieratami. Dňa 21. 5. 1964 bolo toto plemeno uznané Argentínskym kynologickým zväzom za samostatné plemeno. A od tejto doby sa tieto psy registrujú v plemennej knihe argentínskej agronomickej spoločnosti Sodiedad Rural Argentina. Neskôr, 31. 7. 1973 bolo toto plemeno uznané ako prvé a jediné argentínske plemeno FCI a stalo sa tak hlavne vďaka neúnavným snahám Dr. Augusta Noresa Martineza, ktorý bol bratom zakladateľa plemena a pokračoval v jeho diele. Celkový vzhľad : Celým svojim vzhľadom normálny pes molossovitého typu stredných proporcií, v požadovanom rámci veľký, ale nie robustný. Jeho vzhľad je harmonický a plný sily, pretože obrysy jeho silného svalstva sú zdôraznené pevnou, pružnou a ( vzhľadom k málo pružným tkanivám podkožia) k telu pevne priliehajúcou kožou. Jeho pohyb je kľudný a sebaistý. Jeho reakcie sú cielené a rýchle. V jeho pohybe sa neustále prejavuje radosť. Povaha je príjemná a láskyplná, jeho biela farba je nápadná a fyzické schopnosti z neho robia skutočného atléta. Dôležité proporcie : Pretože ide o psa stredných proporcií, nie sú v jeho harmonickom a vyváženom celkovom vzhľade žiadne zvláštnosti. Taktiež hlava je stredných proporcií. Nosová časť je rovnako dlhá ako mozgovňa. Kohútik je v rovnakej výške ako bedrová časť. Hĺbka hrudníka zodpovedá 50% kohútikovej výšky a dĺžka trupu ju presahuje o 10 %. Správanie - povaha : Veselá, prirodzená, nenáročná, priateľská. Je si veľmi dobre vedomí svojej sily. Nikdy nesmie byť agresívny. To je povahový rys, ktorý musí byť dokonale pod kontrolou. Jeho dominantné založenie ho neustále nutká k bojom o teritórium. To hlavne platí o jedincoch rovnakého pohlavia a je zvlášť nápadné u psov. Počas poľovačky je bystrý a nehlučný, odvážny a bojovný. Hlava - stredných proporcií, silného a ťažkého vzhľadu, bez ostrých hrán alebo nápadného cizelovania. Profil je konkávnekonvexný: mozgovňa je vďaka kontúram žuvacích a krčných svalov konvexná, chrbát nosa je ľahko konkávny. Hlava tvorí s krkom silný oblúkovito zakrivený svalnatý celok. Mozgovňa - Lebka - masívna, konvexná pri pohľade z predu aj z profilu. Jarmové oblúky dobre odstupujú a na spánkoch tvoria hlbokú prehlbeninu, ktorá dovoľuje silný vývoj spánkového svalu. Tylový hrboľ nesmie vystupovať, silné svaly krku ho prakticky zakrývajú. Stredová ryha je len málo viditeľná. Stop - na prechode konvexného priebehu mozgovne k ľahko konkávnemu chrbtu nosa je len slabo vyvinutý. Pri pohľade zo strany tvorí jeho obrys jasne rezaný reliéf nadočnicových oblúkov. Tvárová časť hlavy - Ňucháč - čierne pigmentovaný. Nosové otvory sú široko otvorené. Smerom dopredu ľahko vyhrnutý, pretože sa nachádza na konci konkávnej línie chrbta nosa. Pri pohľade z profilu je predná strana rovná a zvislá, nachádza sa na rovnakej priamke s predným okrajom hornej čeľuste, alebo veľmi ľahko pred ňou. Papuľa - silná, dĺžkou trocha presahuje hĺbku, dobre vyvinutej šírky s ľahko konvergujúcimi bočnými plochami. Chrbát nosa je ľahko konkávky, čo je znak typický pre argentínsku dogu. Pysky - stredne silné, krátke a tesne priliehajúce s voľnými čierne pigmentovanými okrajmi. Čeľuste - záhryz - čeľuste silné a dobre oproti sebe postavené. Bez predhryzu alebo podhryzu. Obe strany čeľustí sa veľmi ľahko a rovnomerne zbiehaju. Silné a veľké zuby, dobre vyvinuté, pravidelne usporiadané, pevne usadené v čeľustiach, bez stôp zubného kazu. Doporučuje sa úplný chrup, ale väčší význam má pravidelné usporiadanie zubov. Žiadaný je nožnicový záhryz, kliešťový je prípustný. Líca - široké a ploché. Bez vrások a oblúkov, pokryté silnou kožou. Oči - tmavo až orieškovo hnedé, chránené očnými viečkami, prednostne s čiernymi okrajmi, aj keď čiastočná depigmentácia očných viečok sa nesmie považovať za vadu. Mandľového tvaru, uložené stredne vysoko a posadené ďaleko od seba. Celkovo majú pôsobiť dojmom pozornosti a činorodosti, ale nikdy nesmú pôsobiť vyslovene tvrdo, čo platí hlavne u samcov. Uši - nasadené vysoko a vzhľadom k veľkej šírke lebky taktiež ďaleko od seba. Vzhľadom k pôvodnému využitiu psa by mali byť kupírované a vzpriamené. Trojuholníkový tvar a v dĺžke, ktorá nepresahuje 50% dĺžky predného okraja ušného boltca. Ak nie sú kupírované, sú strednej dĺžky, široké, silné, plocho priliehajúce a na špičke zaoblené. Srsť je hladká a o niečo kratšia ako na zbytku tela psa. Na ušiach sa môžu objavovať malé škvrnky, ktorých výskyt sa nepostihuje. Nekupírované uši sú prirodzené visiace a prekrývajú zadnú časť líca. Pri vzbudenej pozornosti môžu byť napoly vztýčené. Krk - strednej dĺžky, silný, zdvihnutý. Dobre osvalený, horná línia je ľahko klenutá, kužeľovitý. Pri hlave tvorí svalstvo ľahký oblúk, ktorý stiera všetky nerovnosti kostry v tejto oblasti, široká základňa prirodzene prechádza do hrudníka. Je pokrytý pružnou a silnejšou kožou na hrdle, ktorá sa môže voľne kĺzať po tkanivách podkožia, pretože je tu voľnejšia ako na ostatných častiach tela. Na hrdle sa tvoria jemné vrásky, nie však visiaci lalok. Tento znak je pre funkčnosť zvieraťa veľmi dôležitý. Srsť v tejto oblasti môže byť trocha dlhšia. Trup - dĺžka (od ramenného kĺbu až po sedaciu kosť) presahuje kohútikovu výšku zhruba o 10% . Horná línia - rovná, kohútik a pánvová kosť sú v rovnakej výške a tvoria najvyššie body tejto línie. Kohútik - široký a vysoký. Chrbát - široký a silný so silne vyvinutým svalstvom, čo spôsobuje ľahko klesajúcu líniu smerom k bedrám. Bedrá - silné, so silne vyvinutým svalstvom, ktoré spôsobuje, že sa pozdĺž chrbtice tvorí ľahká pozdĺžna prehĺbenina. Sú kratšie ako chrbát a smerom k pánvovej kosti sú ľahko stúpajúce. Celkový vývin osvalenia pozdĺž celej hornej línie prepožičiava psovi dojem ľahko spadajúcich línií, čo ale nezodpovedá skutočnosti. U dospelých psov je tento dojem ešte silnejší, vzhľadom k silne vyvinutému svalstvu chrbta. Zadok - strednej dĺžky, široký, s dobre vyvinutým svalstvom. Je rovnako široký ako hrudník, alebo trocha užší. Zadok je horizontálne sklonený pod uhlom približne 30 stupňov. Horná línia ľahko klesá k nasadeniu chvosta. Hrudník - široký a hlboký. Vrchol hrudnej kosti sa nachádza na rovnakej úrovni ako vrchol ramenného kĺbu a dolná línia hrudníka dosahuje na úroveň lakťov. Hrudník je priestranný, aby poskytoval priestor veľkým pľúcam, rebrá sú dlhé a stredne klenuté, spájajú sa s hrudnou kosťou na úrovni lakťov. Dolná línia a brucho - mierne vtiahnuté nad dolnú líniu hrudníka, ale nikdy nie tak ako u chrta. Silné. Slabiny a brucho s rovnakým svalovým tónusom. Chvost - stredne vysoko nasadený, s hornou líniou tvorí uhol 45 stupňov. Šabľovito prehnutý, dlhý a silný, dosahujúci až k pätám, ale nepresahuje ich. V kľude je prirodzene zvesený, v akcii sa mierne zdvíha nad hornú líniu, v kluse je nesený na úrovni hornej línie, alebo trocha vyššie. Končatiny - hrudníkové - celkovo vytvárajú s telom harmonickú jednotu sily kostry a svalov. Pri pohľade z predu aj z boku sú rovné. Plece - lopatky sú vysoko s dobrými proporciami a silné, so zreteľne modelovanými, ale nie prehnane silnými svalmi. Sú postavené pod uhlom 45 stupňov(v smere horizontálnom). Rameno - strednej dĺžky, ktorá zodpovedá celku. Silné a výrazne osvalené, postavené v horizontálnom smere pod 45 stupňovým uhlom. Lakte - robustné, pokryte o niečo silnejšou a pružnou kožou, bez vrások a záhybov. Prirodzene priliehajú k hrudníku. Vytvárajú dojem spojenia s hrudníkom.
Predlaktie - Rovnako dlhé ako ramenná kosť, smeruje kolmo k zemi. Kosti mohutné a rovné, dobre osvalené. Zápästie - Široké, tvorí predĺženie predlaktia, bez kostných výrastkov a záhybov. Záprstie - Mierne ploché, kosti dobrej substancie. S horizontálou tvoria uhol 70 - 75 stupňov. Labky pánvových končatin - okrúhle, s krátkymi, silnými dobre uzatvorenými prstami. Vankúšiky na labkách sú mäsité a tvrdé, pokryté na pohmat drsnou kožou. Pánvové končatiny - primerane uhlené, celkovo silné, mohutné, rovnobežne postavené. Pôsobia dojmom sily a pružnosti, čo si vyžaduje aj ich funkcia - vychádza z nich silný posun, ktorý je potrebný pre typický pohyb. Stehná - primerane dlhé, silné s evidentne dobre vyvinutým svalstvom. Bedrový kĺb približne v 100 stupňoch. Koleno - postavené v tej istej osi ako ostatná časť končatiny. Uhol medzi stehennou a holennou kosťou je približne 110 stupňov. Lýtková časť - o niečo kratšia ako stehno, silná, dobre osvalená, pätový kĺb a nárt sú krátke, silné a mohutné. Zaručujú silný pohyb pánvových končatín. Nárt je silný, takmer valcovitý a k horizontále je postavený v uhle asi 90 stupňov. Vlčí pazúr musí byť odstránený. Labky pánvových končatín - podobné vlastnosti ako u hrudníkových, ale sú v porovnaní s nimi trocha menšie a širšie. Pohyb - výdatný a sebavedomí. Pri situácii, ktorá vzbudzuje jeho pozornosť a záujem jeho pohyb nadobúda rýchle reflexy, čo je typické pre toto plemeno. Krok je pomalý a kľudný. Klus je dlhý, výdatný hrudníkové končatiny dosahujú ďaleko vpred, pánvove končatiny poskytujú pohybu potrebnú energiu a silný posun. V cvale sa najviac zviditeľní energia a sila. Stopa je súbežná. Mimochod je ťažkou vadou a je neprípustný. Koža - Po celom tele silná, ale mäkká a pružná. Dobre prilieha k telu. Má uvolnené tkanivo v podkoží, preto sa ľahko pohybuje. Okrem volnejšej kože na krku, kde je podkožné väzivo mimoriadne voľné, netvorí žiadne podstatné vrásky. Koža je čo najmenej pigmentovaná, aj keď vekom pigment pribúda. Nadmerne pigmentovaná koža je neprípustná. Uprednostňuje sa dobrý pigment okrajov slizníc pysku a očných viečok. Srsť - krátka na celom tele, hladká mäkká na dotyk. Dĺžka od 1,5 - 2 cm. Hustota sa mení podľa klimatických podmienok. V tropických podmienkach je redšia a ostrejšia, čo umožňuje, aby boli pigmentové škvrny na koži viditeľnejšie, čo nemá byť penalizované horšou známkou. V chladnom prostredí je hustejšia a môže sa vytvárať aj podsada. Farba - čisto biela. Prípustná je čierna alebo farebná škvrna okolo oka. Táto škvrna nesmie byť väčšia ako 10 % z celkovej plochy hlavy. U rovnako kvalitných jedincov by rozhodca mal uprednostniť psa s čistejšou bielou farbou. Veľkosť - hmotnosť - kohútiková výška - psy: 62 - 68 cm suky: 60 - 65 cm Chyby - akákoľvek odchýlka od vyššie uvedeného sa musí posudzovať ako vada. Jej hodnotenie je úmerne veľkosti odchýlky. Ťažké chyby -nedostatočne vyvinuté svaly a kostra -malo pigmentovaný ňucháč -ovisnuté pysky -malé, slabé, alebo skazené zuby, neúplný chrup -veľmi svetlé oči, ektropium, entropium -sudovitý , hruškovitý hrudník -ploché rebrá -preuhlené končatiny -príliš dlhý nárt -netypický pohyb -prehnane pigmentovaná koža u mladých jedincov - malé oblasti s pigmentovanou srsťou -nervózny, povahovo nevyrovnaný Diskvalifikácia - úplne chýbajúci pigment nosa, predhryz, podhryz, modré oči, oči rôznych farieb, hluchota, dlhá srsť, farebné škvrny v srsti na tele, viac ako jedna farebná škvrna na hlave, kohútikova výška pod 60, alebo nad 68 cm, agresivita Poznámka - psy musia mať dva normálne vyvinuté semenníky, úplne klesnuté v miešku.
|
