KIM & TESSIA
|
..ALEBO AKO SA TO VŠETKO ZAČALO: Mnoho detí má svoj dlhodobý sen o domácom spoločníkovi, dobrom kamarátovi do dažďa, svojom psíkovi, ktorý by bol naozaj len ich, o ktorého by sa mohli starať, hrať sa sním, prechádzať, skrátka zdieľať s ním časť svojho života. Bola som jednou z tých šťastných, ktorej sa tento sen splnil. K môjmu šťastiu to netrvalo ani toľký čas, keďže vlastne pochádzam zo psíčkarskej rodiny a vlčiak v paneláku nebol tabu. Ako desaťročná som sa tešila malému potkaníkovi, fenke ratlíka, ktorú k nám zaviala náhoda v tvare nášho suseda. Na rozdiel od napr. pouličného špica pred ňou, toto bol psík len a len môj a zodpovedne tvrdím, že i keď psík pre malé dieťa je pochybná téma, rodičia sa rozhodli správne a týmto im ďakujem. Tento malinký, múdry tvor (bohužiaľ nie po ušľachtilých predkoch) položil základ môjho hlavného životného záujmu - kynológie. S Jippsynkou nikdy neboli nijaké problémy. Bola zdravá ako ryba, učenlivá a na kynnologickom cvičisku v Senci a akciách s ním spojenými bola zlatým klinčekom...veď kto by si nechal ujsť obranu v podaní ratlíka! Skúšky som s ňou nikdy nezložila, no keby sme sa pre ne rozohodli, hravo by ich " strčila do vrecka" . Čo nepreskočila, to preškriabala, rebríkovú kladinu preletela, revíry prehľadávala s ohromným nadšením a figuranti si od nej sem-tam odniesli fialovú pamiatku - štipanec na kotníku (nebude predsa kúsať do obleku). I keď ja osobne nie som zástancom neregistrovaného " chovateľstva" , Jippsinke som 2 vrhy dopriala. Z prvého vrhu " vznikol" Abedinko, ktorého pod svoje krídla vzali moji krstní rodičia. Bol to trošku neforemný, dlhonohý psík, volali ho " atlét" , no s inteligenciou a zdravím Jippynky. Z druhého vrhu boli šteniatka tri, no jedno kvôli problematickému pôrodu bohužiaľ neprežilo. Ostatní dvaja dostali mená Bessy a Benitto. Možno im trošku ukrivdím, ale exteriérovo krásne ako Jippsy nebolo ani jedno zo šteniatok, no zdravie a schopnosť rýchlo sa učiť a chápať dostali do vienka všetci dovedna. Ešte " za čias" Jippsykny som u nás uchýlila 6-ročného psíka Aljašského malamuta so škaredou minulosťou. Vystriedal troch majiteľov a skončil uviazaný na reťazi v polorozpadnutej osade, kde ľudia nemajú na svoju obživu, nie to na obživu psov. Malamut sa volal Athos. Kvôli / alebo vďaka situácii, v ktorej sa ocitol, sa naučil z reťaze vyvliecť a niečo pod zub si hľadať sám. Lovil na poliach a dokázal sa tak o seba postarať vcelku slušne. Keď som mu začala nosiť jedlo a brávať ho na prechádzky, nechcel sa odo mňa odtrhnúť, až som ho zopárkrát našla pri našom paneláku (5 km od osady). Jednoducho si sám vybral, kde chce žiť. Rodičia boli apriori proti, no napokon poľavili pod podmienkou, že mu čím skôr nájdem " ubytovanie" hocikde, len nie v byte. Za tú chvíľku, čo som ho mala doma, sa z necvičeného malamuta stal psík, ktorý by čo sa poslušnosti týka, zvládal " dvojkové" skúšky. No a záver môjho spolužitia s týmto veľmi svojským tvorom je trochu pomotaný. Je mi to veľmi ľúto, ale neviem, čo je s ním. V rámci nákupov bol uviazaný pred obchodom a keď som vylša z obchodu, nebol tam. Ušiel? Ukradli ho? Neviem. Do mojich výcvikárskych teenagerských rúčok sa ešte dostala 2-ročná nesocializovaná fena Rottweilera, ktorá nikdy nevidela svet inak, iba spoza plota rodinného domu. Cez bránu som ju pomalinky dostávala hodinu. No postupne sa pozviechala, zvykla si na spoločnosť i mestské prostredie, naučila sa všetko, čo má poriadny pes ovládať. Takisto na cvičáku bola pri obrane hviezdou. Zvládala všetko a bravúrne, i keď to zo začiatku chcelo nejaké tie súboje o vodcovskú pozíciu, čo si odniesla najprv moja ruka a potom voľnosť Karininej pepule :o) Keď mi v letnom parne na zlyhanie srdiečka uhynulo to moje srdiečko, ešte mladá, 5-ročná Jippsynka, prežívala som to ťažko, no reč o tom, že už ďalšieho psa nie, určite nepadla. Takto sa ku mne dostala moja terajšia láska AKIM , ktorý ma sprevádza životom od svojich 6-tich týždňov. Prečo od šiestich? Bol z prvého vrhu ešte mladej fenky BARBARY Chimmar, ktorej sa spolu s ICh ARONom pod Haltravou pošťastilo na prvýkrát hneď deväť šteniatok, čo nie je málo a organizmus Barbary ich všetky nezvládal. Veterinár nariadil predčasné odstavenie, pretože v opačnom prípade by Borka dopadla veľmi zle. S Akimom som spoznala, čo je to výstavná atmosféra v podaní vystavovateľa, čo sú to lovecké inštinkty argentín, čo sú problémy bielej farby, ale samozrejme aj ten víťazoslávny pocit ťažko vydupanej alfa-pozície vo svorke vo vzťahu k dominantnému psovi . S ním som sa stala členkou Klubu molossov, a takisto na základe odkrytia tajomstiev pováh argentín som sa pevne uistila, že toto je to, čo som v živote hľadala, toto sú tie tváre, ktorých povahy chcem lúskať a formovať ....... a tak som požiadala o registráciu chovateľskej stanice. V roku 2006 k nám na základe priateľovho splneného sna pribudol malý-veľký pes CELTIC TIGER Wizard Bull plemena Staffordshire Bullterrier. Je to vskutku podarený mix ruskej feny, menom Olly Clan ALEXANDRA a poľského psa EL CAMINO Mat-Staff Komisarz. Výsledkom je povahovo naozaj nádherný pes anglického typu, po geneticky čisto anglických predkoch zvučných mien. S Celticom sme už pred jeho príchodom tvorili veľké plány o uplatnení v športovej kymológii, s čím on sám doposiaľ vôbec nesúhlasí. ..a tak, vďaka týmto jedinečným tvorom, si žijeme svoj krásny svorkový život.
Lucia Paulovičová Que Gesta Infernale registrovaná 8.10.2004
|
